Kvalita po slovensky

Jeden z večerov počas týždňa

Konečne odchádzam z práce! Unavená a hladná. Nie! V obchode sa nezastavím ani náhodou. Chcem byť čím skôr doma, uložená v pohodlnom kresle. Veď v chladničke niečo nájdem. Prezlečiem sa. Pustím telku. A idem snoriť v kuchyni. „Naši kontrolóri objavili vážne nedostatky v niekoľkých supermarketoch!“ počúvam z reportáže televíznych novín. Prebalené pokazené mäso, výkaly hlodavcov medzi zeleninou atď... Dobre, že som sa nezastavila v tom supermarkete.

Jeden z víkendov v novembri

Tento rok to chce plán. S vianočnými darčekmi. S vianočným nákupom. S vianočnými prípravami. Trvanlivé potraviny kúpim v predstihu, nech potom nestojím v dlhokánskych radoch s preplneným košíkom.

Koláče! Jasné! Mohla by som ich tentokrát objednať od šikovnej cukrárky. Ušetrím čas. Peniaze možno nie. Ale aspoň pomôžem niekomu, kto žije len z takéhoto príjmu. Už len nájsť tú správnu cukrárku.

Stretnutie s priateľmi

„Som rada, že ste sa presťahovali a usadili. Postavili si nový dom. A že máš prácu,“ úprimne sa teším z toho, že sa kamarátovi darí a vyzerá spokojný. Nezarobí veľa. Ale práca mu dáva zmysel. Prináša pomoc tým, ktorých si všíma málokto. A čo manželka? „Pečieme koláče,“ odpovedajú obaja s úsmevom. „Koláče?“ čudujem sa. „Áno, koláče, niekedy je zákaziek tak veľa, že pečieme obaja,“ a dodávajú, že práve toto ich aktuálne živí. Koláče! Áno, im by predvianočné pečenie pomohlo.

Návšteva počas vianočnej dovolenky

„A ešte koláč ku kávičke,“ núkam hostí zo zásob tohtoročných cukroviniek. „Výborné! To si piekla ty?“ reagujú hostia.

„Nie, kdeže! Tento rok som koláče objednala. Jednak som chcela ušetriť čas. A zároveň podporiť šikovnú cukrárku. Počas korony nemali príjmy ktovie aké. Som rada, že vám chutia,“ reagujem s veľkou spokojnosťou.

„Odkiaľ si ich objednala? Daj kontakt! Určite to využijeme aj my,“ reagujú hostia.

Povedala som. Aj meno cukrárky. Aj jej pôvod. Koláč nedojedli. Ani kontakt už nechceli.

Písanie blogu

„Napíš blog o Rómoch,“ prosí kamarát. Napíšem rada. Aj viem, o čom bude. O skazenom mäse v supermarketoch a potkanoch, ktoré sídlia v kopách zeleniny. O tom, že nám to prekáža len pri telke, nie pri nákupoch. O pocite, že sme niekým, lebo si môžeme dovoliť preplnené košíky. O šikovnej cukrárke, ktorá pečie skvelé koláče. Koláče, ktoré si nikto z „bielych“ nekúpi. Lebo je Rómka. A koláč od Róma... to by sa hostia urazili. Zvláštne myslenie, však? Ten dvojitý meter. Ale je to také naše, slovenské.

Tak čo, priatelia? Objednali by ste si niečo od Róma? A mimochodom, prečo nemajú Rómovia odvahu ponúknuť služby „bielym“? Čím to je...?