Každý, kto chce spoznať našu SZUŠ by mal najprv spoznať ľudí, ktorí ju robia školou akou je. Pripravili sme si pre vás rubriku Interview s učiteľmi, v ktorej sa môžete dozvedieť čo-to o tých, ktorí sú k vám najbližšie, o našich učiteľoch. Budú čeliť, otázkam rôzneho charakteru od zisťovania tých najbežnejších preferencií až po otázky na zamyslenie. Ak ste zvedaví na ich odpovede, neváhajte a čítajte ďalej.

Vitajte pri rozhovore s pani učiteľkou Janou Demčákovou.

Pani učiteľka Janka, začneme zľahka. More alebo hory?

Jednoznačne more.

Bez čoho si nevieš predstaviť deň?

Božteky a objatia od mojich chlapov, od manžela a syna.

Máš nejakú zbierku? Čo zbieraš?

Magnetky, ako každý. No momentálne si robím zbierku krojov a krojových súčiastok.

Netradičné záľuby?

Pre niekoho netradičné môže byť aj folklór. 

Prekonala si niečo, na čo si hrdá?

15 rokov vo FS Vranovčan od mojich 14rokov. Som hrdá že som mohla byť súčasťou tak úžasného kolektívu. že som nositeľom slovenských tradícii a aj naďalej udržujem dedičstvo našich predkov.

Aký je tvoj umelecký sen? Už sa ti taký sen naplnil?

Tancovať alebo hrať (divadlo) na doskách, ktoré znamenajú svet. A to sa mi splnilo mnoho krát. Nielen na Slovensku ale aj v európskych krajinách a aj za veľkou mlákou.

Už dlhé roky vyučuješ tanec rómske deti, ktoré častokrát pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako vnímaš prácu s takýmito deťmi?

Takéto deti nemôžu za to z akého prostredia pochádzajú. Často doma nepočujú milé slová. Preto sa snažím aspoň počas výučby dať im kúsok lásky, ktorá im doma absentuje. Deti sú vďačnejšie a mnohokrát veľmi umelecky nadané.

Ďakujeme za tvoj čas! 🙂

Každý, kto chce spoznať našu SZUŠ by mal najprv spoznať ľudí, ktorí ju robia školou akou je. Pripravili sme si pre vás rubriku Interview s učiteľmi, v ktorej sa môžete dozvedieť čo-to o tých, ktorí sú k vám najbližšie, o našich učiteľoch. Budú čeliť, otázkam rôzneho charakteru od zisťovania tých najbežnejších preferencií až po otázky na zamyslenie. Ak ste zvedaví na ich odpovede, neváhajte a čítajte ďalej.

Vitajte pri prvom rozhovore s pánom učiteľom výtvarného odboru pánom Jánom Benčíkom.

Dobrý deň, pán Benčík, začneme zľakla. Káva alebo čaj?

Dobrý deň. Závisí to od dennej doby. Ráno patrí čiernemu čaju, poobedie káve ľubovoľného typu.

Kniha alebo film?

Pre mňa sú to úzko späté svety. Neviem ich rozdeliť.

Si plánovač alebo improvizátor?

Improvizátor, aj keď najlepšia improvizácia je tá pripravená…

Obľúbená kniha?

Klub nenapraviteľných optimistov.

Akú hudbu počúvaš?

Bob Dylan, Nirvana a vlastne hocičo. Nemám hudobný sluch, takže znesiem takmer všetko.

Bez čoho si nevieš predstaviť deň?

Bez snahy o vypnutie budíka silou vôle.

Čo ťa naposledy dojalo?

Darček od žiačky na konci školského roka. Med. Na jeho etikete žiarilo „Najlepšej pani
učiteľke“

Obľúbený štýl/žáner umenia?

Secesia. Impresionizmus.

Aj keď sa tvoj žiak nestane slávnym umelcom. V čom vidíš prínos svojej práce do jeho života?

V čiastočnom roztváraní očí. Rozvinutie schopnosti nekĺzať pohľadom len po povrchu, snažiť
sa aj v zdanlivo obyčajných veciach nájsť čosi viac, aspoň štipku emócie.

Čo sa ti páči na našej ZUŠ-ke?

Je schopná dať šancu každému bez ohľadu na prostredie, z ktorého daný žiak vzišiel.

Najvtipnejší zážitok z hodiny?

Vyháňanie tzv. toaletného ducha. To znamená, že dverami vedúcimi na toaletu trieskal
prievan prechádzajúci skrze otvorené okno. Zatvoril som ho. Vystrašeným prvákom som
nechcel pokaziť ich prvý zážitok s paranormálnym javom opisovaním nudnej reality. Snáď mi
to niekedy dokážu odpustiť.

Ďakujeme za otvorenosť! :))